Adaptácia dieťaťa v škôlke

• Čítať príbehy, ktorých hrdinovia chodia do škôlky
• Sledovať programy o škôlkach s priliehavým komentárom
• Hovoriť o škôlke so známym, kamarátom dieťaťa, ktoré chodí rado do škôlky
• Rozprávanie rodičov o tom, aké to bolo, keď chodili do škôlky oni
• Zoznamovať dieťa s výhodami škôlky – veľa nových kamarátov, zaujímavá zábava, pesničky, básničky, hry
• Informovať dieťa o tom, prečo bude chodiť do škôlky (napr. preto, lebo mamička musí ísť dopráce a rodičia sa rozhodli, že v škôlke bude mať tú najlepšiu starostlivosť; niektoré deti prijímajú argument, že mamička chodí do práce, ocko chodí do práce a dieťa má tiež svoju prácu, t.j. škôlku
• Zoznámenie so škôlkou – pozrie si triedu, hračky, krátký kontakt s budúcou pani učiteľkou a deťmi, dohovorenie si plánu dňa vychádzajúceho z predškolských zvykov
• Spoločný nákup, napr. papučiek pre budúceho škôlkára
• Tréning samoobsluhy! Doteraz to bolo tak, že matka poznala potreby dieťaťa lepšie než ono samo, reagovala nielen na jeho slová, ale aj na jeho gestá. V novej situácii má dieťa často problém vyjadriť svoje potreby, preto je dôležité, aby to vedelo (alebo aspoň vedelo poprosiť, aby ich mohlo uspokojiť). Samostatné deti sa adaptujú oveľa ľahšie ako deti závislé na rodičoch.

• Dajme deťom do vrecka alebo ruksačiku fotku s rodičmi a do ruky obľúbenú hračku. Je tiež dobré dieťaťu pripnúť ceduľku s menom, určite sa bude cítiť lepšie, ak ho učiteľka osloví menom
• Do škôlky môže chodiť so známym dieťaťom, kamarátom, ktoré chodí do tej istej škôlky a chodí tam rado
• Povedzte dieťaťu, kedy a kto pre neho príde, uistime ho o našej láske. Aj o tom, že v škôlke nezostane do noci, ale že ho mamička určite vyzdvihne
• Rozlúčme sa s dieťaťom už na chodbe, to umožní bez svedkov sa objať a dat si pusinku
• Rozlúčenie na chodbe je dôležité aj pre ostatné deti, ktoré sú už sami v triede
• Príďme pre dieťa presne a dajme mu malý darček pri príležitosti, že sa stalo škôlkarom
• Pochváľme dieťa za jeho schopnosť samého si poradiť v každej situácii. Ak dieťa veľa plakalo,povedzme mu, že všetci ľudia sú trochu nervózni z toho , keď majú urobiť niečo prvý krát a trochu sa toho boja, ale za niekoľko dní sa cítia istejšie – a tak to bude i s ním

• Prvý mesiac som dieťa vyzdvihovala hneď poobede
• Neodtrhávala som dieťa od seba násilím, ale kľudne som mu všetko vysvetľovala, občas totrvalo veľmi dlho. Neskôr šlo do triedy s učiteľkou a potom mi ešte mávali z okna (aj keď niekedy so slzami v očiach)
• Prosila som pani učiteľku, aby mu na začiatku dňa dala zaujímavú hračku, knižku a pod.
• Zo začiatku som dieťaťu dovoľovala brať si so sebou do škôlky vlastné hračky. Ak sa nejaká stratila, bola to príležitosť k vysvetleniu, že vlastné hračky sa do škôlky neberú
• Nikdy som sa nechodila do škôlky pozerať na to, čo tam moje deti robia
• Snažili sme se veľa hovoriťo tom, čo sa v škôlke udialo, pričom som vždy vyjadrovala svojobdiv: „jéj, vy sa v tej škôlke máte tak dobre!”,
• Vždy je potreba dodržiavať sľuby

• Škôlkou dieťa strašiť („Len počkaj, však ťa pani učiteľka v škôlke naučí poriadku!”)
• Nahliadať po rozlúčení do triedy pre kontrolu, či sa dieťa hrá
• Vzdávať sa! Vzrušovať sa slzami dieťaťa, jeho dupaním, prejavovať svoje pocity nervozity,nekľudu alebo podráždenia
• Hovoriť s pani učiteľkou v prítomnosti dieťaťa o jeho chovaní, obzvlášť o tom negatívnom
• Prosiť pani učiteľku o to, aby dieťa od nej „odtrhla” a vzala ho do triedy

Spracované podľa: Katarzyna Gradowska
(Informácie zhrnuté zo zkúseností rodičov a učitelov a z publikácií.)
Warszawa 01.09.2005