Citlivé obdobia

Každý živý tvor prechádza tzv. citlivými obdobiami, počas ktorých má organizmus sklon intuitívne vykonávať určitú činnosť. Obdobia preto, že ide o istý časovo ohraničený úsek a „citlivé“ preto, lebo sú nezávislé od vôle.

 

Citlivé obdobia pre výchovu prídu len raz a zanikajú vo chvíli, keď človek prekročí prah dospelosti.

 

Slovo vychovávať v spoločenskom, etickom a morálnom význame priamo spájame s výchovou vôle. Vychovať človeka znamená naučiť ho dobre zaobchádzať so svojou slobodou a byť zodpovedný za svoje činy.

Pri výchove ľudskej osobnosti pôsobia dva priame vplyvy:

  • Genetický prenos prostredníctvom dedičnosti
  • Učenie sa pod vplyvom vonkajšieho prostredia

 

Tieto vplyvy sa rozličnou mierou podieľajú na rozvoji jednotlivých oblastí ľudskej osobnosti – telesnej, rozumovej a oblasti vôle.

Všetky činnosti integrované vo výchove človeka majú svoj čas vhodný na ich rozvoj. Môžeme tak hovoriť o citlivých obdobiach vo vzťahu k rozvoju fyzickej zdatnosti, vzdelávaniu a výchove.

Fyzická zdatnosť - spôsob ovládania svojho tela

Skúsenosti ukazujú, že u detí existuje ideálny vek na začatie praktizovania fyzického cvičenia, napr. nejakého druhu športu. Je to vek, v ktorom je jeho vykonávanie obzvlášť ľahké.

Inteligencia - získavanie nových poznatkov

Genetické dedičstvo na jednej strane a učenie sa na druhej strane sa medzi sebou delia o schopnosť ovplyvňovať to, čomu sa vraví vzdelávanie. Napr. v priebehu citlivého obdobia pre rozvoj reči, medzi prvým a štvrtým rokom, sa dieťa naučí akýkoľvek jazyk prirodzeným spôsobom a bez námahy, za jedinej vonkajšej podmienky – spolužitia s niekým, kto bude počas daného obdobia daným jazykom hovoriť.

Vôľa – vonkajšie i vnútorné správanie, používanie svojej slobody a zodpovednosti

Práve v oblasti formovania vôle je vplyv učenia trikrát väčší ako vplyv genetických daností, čo vyzdvihuje úlohu rodičov v tejto oblasti. Učenie sa odzrkadlí v návykoch, ktoré sa neskôr za predpokladu, že smerujú k dobru a sú chcené vôľou, zmenia na cnosti.
Dnes sa viac hovorí o výchove k hodnotám ako o výchove k cnostiam. Táto zmena však môže viesť k omylu, pretože slovo „hodnota“ nie je synonymom slova „cnosť“. Slovo „hodnota“ môžeme použiť v rôznych kontextoch, pozitívnych i negatívnych. Cnosť nás však vždy smeruje k dobru.

< style="color:#dd3333; padding:px; text-align:; font-size:px; line-height:px; letter-spacing: px; font-weight:;" class=" ">``Vychovávať znamená druhému pomáhať rásť v cnosti“
< style="color:; padding:px; text-align:; font-size:px; line-height:px; letter-spacing: px; font-weight:;" class=" ">Aristoteles

“Vychovávať znamená druhému pomáhať rásť v cnosti“

 

Aristoteles

Zdroj:

Fernando Corominas: Výchova Dnes, Lúč, 2013